Zabíjanie v priamom prenose. Bez problémov

Dav je vždy hlúpy. Ľahko ovládateľný a manipulovateľný.
Toto tvrdenie považujem za tak dôležité, že ho pre istotu zopakujem.

Dav je vždy hlúpy. Ľahko ovládateľný a manipulovateľný.

Potenciál davu je úmerný potenciálu ľudí, ktorí stoja v jeho čele. Dav nemá čo ponúknuť, je konzistentný. Ovláda ho často človek s megafónom. A dav mu dokáže len prikyvovať. Ak chcete spoznať dav, pozrite sa na tribúnu.

Ocitnúť sa v dave, ktorý sa niekde zišiel a niečomu vzdoroval je silná skúsenosť. Masa totiž buď uteká, alebo niekoho ženie. Ten pocit sa v dave znásobuje. Ak niekto pomenuje informáciu, kto má byť „zabitý“, dav sa za vhodných okolnosti vytvorí. A zabije. Je to prirodzené a staré ako ľudstvo samotné.

Rovnako ako masa už dávno kričala: „Ukrižuj ho!…“ dnes skandovala: „Trest!…“

Publikum vyhecovala moderátorka súťaže, v ktorej mali byť za zlé odpovede jej účastníci potrestaní elektrickým prúdom (460 V). Tento masochistický spôsob trestu odmietol z 80 učastníkov len 16. Viac ako 80% súťažiacich teda bez problémov pustilo do svojho spoluhráča 460 voltov a sledovalo ako umiera. Súťaž má príznačný názov Hra na smrť.

Okrem toho, že tu nastáva veľmi vážna otázka, kam až emócie v médiách zájdu, tento príklad potvrdzuje aj to, že dav je skutočne hlúpy a ľahko manipulovateľný.

Vždy niekto pomenuje problém a informáciu. Následne vznikne masa, ktorú ovláda jej vodca – z megafónu na tribúne alebo z mikrofónu v štúdiu. A potom dav urobí to, čo jeho vodca očakáva. Bude kričať „Ukrižuj ho”, alebo „Poďte von“ či zabíjať. Je to jedno. Potvrdí sa však, že je hlúpy a ovládateľný. Vždy.

Pri spomínanej televíznej súťaži nikto reálne nezomrel. Išlo o fingovaný pokus dokázať, ako televízia dokáže manipulovať s ľudmi. O tom, že týraný chlap je najatý herec nevedeli diváci ani účinkujúci.

Martin Kuchár | 17.3.2010