Voľby zo zahraničia? Už len týždeň

Ak si niekto myslí, že zákonom určené lehoty a spôsob akým sú voľby zo zahraničia riešené šikanuje všetkých v cudzine žijúcich Slovákov,  má pravdu.  Volebné zákony platné dnes na Slovensku sú nesúrodé a plné lapsusov, čo dokresľuje aj fakt, že zo zahraničia si síce môžeme voliť poslancov, prezidenta však nie. Súčasný stav si doslova žiada zjednotenie volebných zákonov. A čo možno najväčšiu ústretovosť k občanom prejavujúcim záujem o veci verejné. Je jedno či doma, alebo v cudzine. No aj napriek tomu sme svedkami komplikovanej a nepodarenej legislatívy. A to sú pritom u nás voľby zo zahraničia ešte v plienkach. Až v roku 2004 sa poslanci uzniesli na tom, že aj občania, ktorí sa v deň volieb nenachádzajú na území SR majú právo rozhodovať o budúcnosti svojej vlasti. Bolo to v čase, keď sa na území samostatného Slovenska konali už troje voľby do NR SR.

Politická elita na Slovensku vo všeobecnosti veľmi pomaly, neochotne a polovičato reaguje na otázky zasahujúce priamo do jej integrity. Zmenami vo volebnom systéme počnúc a poslaneckou imunitou končiac. Také hlasovanie cez internet je hudbou budúcnosti. Má svoje výhody aj riziká. Kedy sa ale o niečom takom začne viesť seriózna spoločenská diskusia? Koľko ľudí musí (ne)prísť k volebným urnám, aby sa veci pohli? Ak zájdeme v uvažovaní do krajností, môže sa pokojne stať, že zastupiteľskou demokraciou ostaneme len na papieri. Akú  legitimitu má taký predseda VÚC, ktorého si zvolilo 10-15% obyvateľov kraja? Takéto veci sa totiž už dnes stávajú. A zákonné úpravy volieb zo zahraničia sú len ďalšou tehličkou v múre medzi voličom a voleným. Nezmyselnosť 50 dňovej lehoty registrácie voličov zo zahraničia a využívanie „poštových holubov“ na komunikáciu so štátnymi úradmi, to skôr patrí do minulého storočia.

Predstava, čo všetko musí absolvovať človek snažiaci sa voliť z cudziny je deprimujúca. Ak si uvedomíme, že z približne 200 tisíc Slovákov žijúcich, pracujúcich, či študujúcich v zahraničí počas minulých volieb hlasovalo len žalostných 3 427, svedčí to o tom, že sa niekde stala chyba. Áno, je možné, že väčšina z týchto ľudí už nemá záujem ovplyvňovať dianie v svojej domovine. Ale naozaj je letargia zahraničných Slovákov taká rozšírená? Skôr to svedčí o komplikovanosti a nedokonalosti legislatívy. Povedzme si rovno – kto sa v dnešnej dobe zaoberá účasťou na hlasovaní, ktoré má byť o dva mesiace? A ešte k tomu ak ide o ľudí, ktorí tlač, či dianie na Slovensku sledujú z väčšej diaľky.

Od zlomových volieb v roku 1998 kedy účasť dosiahla takmer 85% sa záujem voličov permanentne znižuje. V tých posledných to už bolo len 55% a tento rok to nebude iné. V čase, keď sa zo spoločnosti vytráca základný záujem o verejné záležitosti je potrebné prijať nejaké opatrenia. A začať by sa mohlo práve zjednodušením volieb pre Slovákov spoza hraníc.

Martin Chovanec | 16.4.2010