Pocta básnikovi s gitarou
Karel Kryl by mal včera 66 rokov. Bol symbolom generácie, ktorá po demokracii volala desiatky rokov. Kontroverzná osobnosť, ktorá provokovala moc. Mnohí ho milovali i nenávideli…O koľkých z nás spieval? A stále spieva? Bol živlom, ktorý zomrel nepochopený.
Ľudia mu nerozumeli. Alebo radšej nechceli rozumieť. Dnes ho ani nepoznajú. Krylov príbeh je veľmi náročné zhrnúť do niekoľkých riadkov. Pravdepodobne to ani nejde. Jednoducho, kto nepočul, nepochopí.
“Co tady čumíte? Vlezte mi někam! Copak si myslíte, že na to čekám? Co tady civíte? Táhněte domů! Pomníky stavíte, prosím vás, komu?”
Kryl zomrel v deň pohrebu Ladislava Mňačka, ktorý musel tiež rovnako ako on po Auguste 68 emigrovať. Na jeho smrti sa veľa ľudí chcelo priživiť. Jeho manželku Marlen má dodnes jeho brat Ján v zuboch. V ten deň sa tam totiž s legendou prišlo rozlúčiť bohviekoľko politikov, pre ktorých bol Kryl na konci svojho života prekážkou.
“Bratříčku, nevzlykej, to nejsou bubáci…”
Stal sa živou legendou vďaka piesni „Bratríčku zavírej vrátka,“ ktorá sa stala symbolom okupácie vojskami Varšavskej zmluvy. Vznikla úplne spontánne vo vlaku na ceste domov z malej dovolenky, na ktorej bol so svojimi rodičmi. Z exilu sa svojmu „domácemu“ obecenstvu prihováral na vlnách rádia Slobodná Európa. Potom prišlo to, na čo tak dlho čakal. Revolúcia preňho začala už v lete 1989, keď spolu s Jarkom Nohavicou nahrali pre rádio svoj program.
“Demokracie rozkvétá, byť s kosmetickou vadou: ti, kteří kradli po léta, dnes dvojnásobně kradou“
Keď Karel Kryl vystúpil spolu s Karlom Gottom na Václavskom námestí v Prahe a z okna budovy Melantrichu zaspievali hymnu, jeho brat ho poriadne vyhrešil. Kryl si to nikdy neodpustil. Na otázku ako mohol spievať Gottom, ktorý z režimu profitoval Karel Kryl odpovedal: “Ja som nespieval s Gottom, to on spieval so mnou.“
„Hranicu stavajú, z ostnatého drôtu…“
Po Novembri 89 sa na čas vrátil do vlasti. Kritizoval aj Václava Havla, kvôli čomu sa stával čoraz menej populárnym. Najväčšiu ranu mu zasadilo rozdelenie Československa. „Bol z toho znechutený,“ spomína jeho brat.
„Čo mně čeká, a nemine?“
Nepochopený sa vrátil do Mníchova, kde zomrel na infarkt. V ten deň sa z priečelia divadla na Vinohradoch odlomilo krídlo anjela. Krylová legenda žije dodnes. Keď sa to hodí, páni ju vytiahnu a oprášia.
Facebook comments: