Osem a pol percentný Figeľ

Kresťanskí demokrati si vybrali koaličných partnerov ktorých už raz opustili. A odrazu nás chcú presvedčiť, že keď sa doplnia ešte o liberálov Sulíkovho SaS, že im to snáď vyjde. Prečo by sme mali uveriť? Čo by nás malo presvedčiť? Kto si to diktuje podmienky? Keby to nebol ten, kto bude mať pri najbližších parlamentných voľbách vážny problém dostať sa do národnej rady, lebo už teraz je najslabšou stranou rodiacej sa vládnej koalície, možno by sme naozaj uverili.

A zatiaľ Ján Figeľ len odkazuje víťazovi volieb, že v parlamente sa im neujde miesto predsedu. Ako bývalý eurokomisár pohybujúci sa vo vyspelých európskych demokraciách by mohol vedieť, že táto požiadavka Smeru je legitímna a v slušnej demokratickej spoločnosti akceptovateľná. Na slušnosť v slovenskej politike si však budeme musieť asi ešte počkať. Lebo nemôžu učiť slušnosti tí, ktorí sú sami neslušní a ktorým ide na prvom mieste o ich vlastné politické korytá. Pre Jána Figeľa, ktorý sa už vidí ako predseda parlamentu je to v tejto chvíli bytostná otázka. Kam by ho totiž jeho kolegovia ako najnevýraznejšieho z pomedzi seba upratali? Parlament znesie veľa. Aj 8 a pol percentného predsedu na svojom čele.

Prečo sa vôbec čudovať? V nasledujúcich rokoch nám spojenie SDKÚ, SaS, Most a KDH pripravia ešte nejedno prekvapenie. Zostáva už len jediná otázka. Na čo sú vôbec voľby, keď nevládne víťaz, ale porazení? Keď nevládne najsilnejší, ale vládnu najslabší, ktorých dokonca nespája ani spoločný program, ale len chuť vládnuť. Lebo čo už môže spájať kresťana a liberála? Doteraz to bol Róbert Fico. Uvidíme, kto to bude odteraz. Rúcať dokáže každý. Stavať málokto. Zatiaľ sme boli a stále sme svedkami len toho prvého. Nastal čas na to druhé. Nastal čas na zmenu v štýle politiky novej vládnej koalície.

Klára Ward

Klára Ward | 20.6.2010