Keď biskup hľadá pravdu, je to vzácnosť

Tento trnavský arcibiskup a nádej nejedného slovenského katolíka, začal písať nové „cirkevné dejiny.“ Bol to on, ktorý sa nechal počuť, že v prípade „útokov“ médií na Jána Sokola nejde o útoky na Cirkev, ale o útoky na konkrétneho človeka a jeho činy. Nezostal tak v zástupe svojich kolegov v purpure, ktorí sa vždy a za každých okolností snažili prekryť akýkoľvek problém, čarovným spojením: útok na Cirkev.

Róbert Bezák je principiálnym mužom hľadajúcim pravdu. Uvidíme či sa k nemu na najbližšom súdnom pojednávaní pridá aj jeho kolega, arcibiskup Zvolenský. Ten má so Sokolom a jeho praktikami bohaté skúsenosti. Stačilo by, keby porozprával o miliónoch, ktoré sa od Sokola objavili, bez preukázania ich pôvodu, ako dar na účte bratislavskej arcidiecézy, krátko po jej vzniku. Zvolenský, ako vzdelaný právnik, mal peniaze obratom vrátiť späť do Trnavy, kde si dodnes nevedia dať rady s ich zaučtovaním.

Ján Sokol je pozostatkom celej garnitúry slovenských biskupov, ktorým ešte stále nedošlo, že aj na Slovensku sa už skončilo obdobie stredoveku. Môže byť rád, že nežijeme v dobe Jura Jánošíka. Za svoje skutky by bol o rebro kratší. Takto má len hanbu. Ale čože, prekáža to u nás niekomu? Jediný, kto si to pravdepodobne odskáče, je arcibiskup Bezák. Len čakám, kedy ho vymenujú za nuncia do Ulambátaru. Za jeho kvality a schopnosti, samozrejme.  Tie Sokolove celoživotné ocenila nedávno jedna zo slovenských univerzít medailou za zásluhy.

Na Slovensku je to jednoducho tak a jeden Bezák leto neurobí. A to je v tejto chvíli hanba tých ostatných bohabojných sokolov v purpure. Hanba slovenskej hierarchickej cirkvi. Jediný, kto sa smeje, sú slovenskí politici, s ktorými absolvovali biskupi sériu predvolebných rokovaní. V mene koho a čoho? Bojím sa vypovedať. Aby opäť nezačali horieť hranice. Nuž čo, Róbert Bezák bude v Ulambátare potrebovať určite aj sekretárku. Pomaly si začnem baliť kufre a podám si kolkovanú žiadosť. Konkurencia bude veľká. Nespokojných katolíkov, ktorí majú otvorené oči, stále pribúda. Chvalabohu.

Klára Ward | 19.5.2010