Imbecilita na entú

Kamaráti ma prehovorili a v nedeľu som aj ja zavítal na štadión. „Šlágrom kola,“ ako to oni volajú, bolo stretnutie Rožňavy so Štítnikom. Futbal ma veľmi nezaujíma, ale priznám sa, párkrát ma to vtiahlo do hry. Viac ma však zaujali oproti skandujúce holé hlavy. Vulgárne pokriky a správanie hodné odsúdenia odkukali určite od svojich „veľkých“ kolegov z prvej ligy. Už vopred som bol upozornený, že dotyční nakúpili dymovnice a teda, že sa mám na čo tešiť. Škoda, že dymovnice chlapci kupovali v hračkárstve, veľkosť výsledného dymiaceho efektu totiž odpovedal veľkosti ich inteligenčného kvocienta. Je to smutné.

Ale k veci…

Fanúšikovia, ktorý nie sú pravdepodobne fanúšikmi Slovana a ani futbalu, ale vandalizmu, sa dokonale vyfarbili a nebola to farba belasá. Je však jedno, koho farby dotyční obliekajú a či kopú za Bratislavu či Vyšnú Slanú. Kým hádžu na ihrisko poháre, dá sa to trpieť.

Keď ale od dobroty nevedia, čo so sebou a podpália štadión, je na mieste zamyslenie či urobili chybu organizátori alebo rodičia.

Prečo takýto ľudia chodia na futbal asi nikdy nepochopím. Rovnako nepochopím prečo to nemôže byť aj u nás tak ako niekde v zahraničí. Ako u ľudí. Je to naozaj ako u sedlákov. Hraničí to so zdravím rozumom a inak ako imbecilitou to nedokážem pomenovať. Žiaľ, nie som doktor, takže odborný posudok nechám odborníkom.

Všetka česť tým, ktorí futbal nehanobia…

ilustračné foto: výstrih z videa KR PZ v Trnave

Martin Kuchár | 29.3.2010