Dvojsečná zbraň

Tieto voľby predstavovali pre Slovensko dvojsečnú zbraň. Bolo jasné, že strana Smer-SD voľby vyhrá. Tak sa aj stalo. S prehľadom si dokonca polepšila oproti poslednému výsledku. Otázkou však ostávalo či bude Fico schopný zostaviť vládu. Lídri pravicových strán už pred voľbami avizovali, že povedia Ficovi zásadné „NIE“. Dôvody na to majú pritom jasné a možno aj opodstatnené.

Keďže pred bránami parlamentu ostala po dvadsiatich rokoch stáť strana Vladimíra Mečiara, Fico upriamil svoju snahu na KDH, ktorému ponúkol nemalú odmenu. Dnes je už jasné, že novú vládu bude zostavovať pravica. Ficovi neostáva nič iné len to rešpektovať a po uprataní svojich náležitostí zasadnúť do opozičných lavíc.

Avšak tieto strany nenesú pomenovanie „pravicový zlepenec“ náhodou. Pomyselná čiara, ktorá delí budúcu vládu od rozpadu je až príliš tenká. Stačí preto malá roztržka a päť poslancov vyzlečie stranícke tričká. A to sme tu už mali.

Nová vláda si bude musieť po kabinete Roberta Fica veľa vytrpieť. Čakajú ju opäť nepopulárne kroky, podobne ako to bolo po voľbách v roku 1998. Môžeme preto povedať, že si to ľudovo povedané opäť „vyžerú“ namiesto tých, ktorí tento stav zapríčinili. Opäť to bude zlé SDKÚ, ktoré to „uťahovanie opaskov“ spustilo. Zlí, zlí a ešte horší kapitalisti, ktorí vykorisťujú obyčajného občana. To budú slová silnejúcej strany Smer-SD, ktorá bude ticho odpočívať v opozícii.

Hoci mám voči Richardovi Súlíkovi a rovnako aj Ivanovi Miklošovi veľké výhrady, verím, že majú oveľa lepšie predpoklady na aspoň minimálne naštartovanie ekonomiky, ako ktorýkoľvek člen kabinetu Roberta Fica. Žiaľ, ušetriť môžu jedine tak, že rozdajú menej, čo opäť pomôže smejúcemu sa Ficovi.

A potom, ako sa vláda rozháda, pretože kresťansky demokrat sa jednoducho nemôže zhodnúť s liberálom, sa Fico vráti so slovami, že to predpovedal. Ešte len potom budeme „plakať krvavé slzy,“ pretože Fico nebude mať 35 ale 50 percent.

Keby teraz vládu zostavil Smer-SD, ďalšie štyri roky by Fica natoľko položili, že by skončil. Pochoval by sa sám, rovnako ako pochoval Mečiara a takmer aj Slotu. Slovenský volič by totiž pochopil, že to čo štát potrebuje v čase krízy nie je sociálna politika.

V tomto spočíva dvojsečná zbraň, ktorá môže Slovensku v konečnom dôsledku veľmi ublížiť. Fico sa takto vráti ako bumerang, opäť bude mať z čoho rozdávať a hrať sa na toho spravodlivého sociálneho politika. Otázka preto znie či by nebolo lepšie strpieť ho tu ešte štyri roky a potom poslať za Mečiarom. Tam, kam skutočne patrí. Len či by sme sa po ďalších štyroch rokoch dokázali z toho dna vyhrabať…

ilustračné foto: flickr.com

Martin Kuchár | 15.6.2010