Cirkev je pre dve skupiny ľudí: svätcov a hriešnikov

My nepotrebujeme Boha a Cirkev na to, aby nám hovorili čo je dobré a čo je zlé, čo je hriech a čo je slabosť. Na to nám stačí svedomie a prirodzený morálny zákon v nás. Boha a Cirkev potrebujeme na to, aby nám pomohli vysporiadať sa s hriechom, aby nám pomohli spracovať ho. Uvedomuje si to aj náš pápež. Ešte ako kardinál Ratzinger vo svojej knihe Nádej pre Európu napísal, že „Cirkev nesmie pripustiť svoju degradáciu len na nástroj k moralizovaniu spoločnosti. Musí ale zostať verná svojmu poslaniu hlásať Boha a ohlasovať jeho kráľovstvo. Cirkev musí byť zrozumiteľná, aby bola schopná osloviť dnešného človeka.“

Cirkev musí na prvom mieste milovať. Lebo Boh nechce nikoho z nás „nachytať na hruškách,“ a dokazovať nám našu biedu. Jeho cieľom je dvíhať nás z prachu a navracať  späť do spoločenstva s ním a medzi sebou navzájom – obnovovať vzťahy. Preto sa stal človekom. Aby nám ukázal ako sa vrátiť domov. Na to nám zanechal Cirkev. Musíme pochopiť, že ona je síce mystické telo Kristovo, no zároveň ju tvoria ľudia, nie všetci dokonalí. Dokonalá Cirkev je ideálom, ako napísal v štyridsiatych rokoch minulého storočia český teológ Silvester Braito. My tu dnes máme Cirkev putujúcu, ktorá musí ísť za hriešnikmi a ani ich nemôže vylúčiť zo svojho stredu. Možno práve preto sa v týchto dňoch viacerí rakúski biskupi na čele s kardinálom  Christophom Schonbornom rozhodli zriadiť zvláštnu cirkevnú komisiu, ktorá by prehodnotila postoj k rozvedeným a tým, čo sa znovu oženili a vydali. Biskup Paul Iby povedal: „Prihovárali by sme sa za riešenie ako v ortodoxnej cirkvi, že by po určitej dobe pokánia bolo možné požehnať druhé partnerstvo,“ vysvetlil. Je faktom, že ľudí, ktorí sú rozvedení v spoločnosti pribúda. A pribúdajú aj v Cirkvi. Nateraz sa k nim Cirkev správa macošsky. Títo ľudia často nie z vlastnej viny podstupujú civilný rozvod a zatvárajú si tak bránu do Cirkvi, keď si chcú nájsť druhého partnera, či partnerku, pretože vstúpili do manželstva práve preto, že nechceli žiť život sami. Závery zvláštnej komisie zriadenej rakúskymi biskupmi majú byť známe do konca novembra.

Oscar Wilde kedysi napísal: „Cirkev je pre dve skupiny ľudí. Pre svätcov a pre hriešnikov.“ Tento jeho výrok by mohol pomôcť aj nám, aby sme sa zaradili. Aby sme sa v nej našli. Aby sme sa našli v živote.

Nech Duch Svätý a jeho dary sú pre nás každodenným návodom, ako prežiť pokojný a spokojný život. V Cirkvi a s Cirkvou. So svojim Bohom, ktorý je našim cieľom. Pretože nie sme z tohto sveta. A tento svet nás so všetkými svojimi pôžitkami nedokáže naplniť a uspokojiť. Cirkev by sa ako naša matka mala o to každodenne usilovať. Preto v dnešný deň obzvlášť vyprosujme dary Ducha Svätého aj pre ňu. Pretože sme si ju vybrali za “dopravný prostriedok” pre náš návrat domov. Nech je pre nás vždy prostriedkom bezpečným, spoľahlivým a moderným. Prostriedkom, ktorý osloví človeka 21. storočia. Človeka, ktorý sa za tento druh prostriedku vo svojom živote nemusí hanbiť a dokáže ho odporučiť aj svojim priateľom a známym. Nech je pre nás matka Cirkev “dopravným prostriedkom” na ktorý môžeme byť právom hrdí.

http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn 7,37-39

Karol Lovaš | 22.5.2010