Bondrovi sa v Nemecku hralo veľmi dobre

Osem. Áno, úž osem rokov ubehlo od zisku zlatej göteborskej medaily. Je to naozaj veľmi dlhá doba, no tento úspech (chvalabohu alebo bohužiaľ) doznieva v slovenských očiach ešte dodnes. Mnohí sa ešte nezobudili z rozprávkového sna, ktorý začal Richard Lintner svojím gólom v samostatnom nájazde proti Tommymu Salovi, a ktorý vyšperkoval Peter Bondra najpamätnejším zásahom do čierneho v krátkej slovenskej hokejovej histórii. Práve tých zasnívaných by ani neprekvapilo, keby videli aj v na šampionáte v Nemecku hokejistu s dvojkrížom na hrudi, na chrbte s číslom 12 a menom Bondra. Títo zasnívaní takzvaní fanúšikovia totiž sledujú hokej len v rámci MS, a práve tí sa najviac bijú do svojej „vlasteneckej“ hrude. Na jednej strane je vlastenectvo fandenie pekné, ale v takýchto prípadoch ide iba o obyčajné pokrytectvo.

Práve takíto „fanúšikovia“  po zápasoch s Bieloruskom a Kazachstanom už poškuľovali po medaile. Ale pozor, hokejovú elitu netvoria tieto dve postsoviecke republiky. Druhotriednych Bielorusov sme porazili po oduševnenom výkone a otočení zápasu a s Kazachmi by si teoreticky mala poradiť aj naša juniorská reprezentácia. V zápasoch s elitou (s Ruskom a Fínskom) sme prehrali. Je úplne jedno, aký bol priebeh stretnutí. Hokej sa hrá na góly a tých sme strelili menej ako títo súperi. Výhovorky na smolu neobstoja. Ak niekto niekoľkokrát netrafí z vyloženej pozície bránu, alebo triafa žŕdky, znamená to, že mu chýbajú hokejové zručnosti. Je veľmi smutné vidieť takýchto hráčov rok čo rok na šampionátoch predvádzať takéto výkony. Tí hráči majú stále z nepochopiteľných dôvodov dôveru trénerov. Okruh kandidátov na reprezentačný dres sa stále zužuje, ale to predsa neznamená, že na šampionáte majú hrať útočníci, ktorí by, hádam, netrafili ani prázdnu bránu spomedzi kruhov. Toľko ofenzíva, ale defenzíva nedopadla o nič slávnejšie. Defenzíva v strednom pásme? Našim asi neznáme cudzie slovo. Veď do nášho obranného pásma by sa dostali vari aj cvičené medvede z ruských ľadových cirkusov. A súperi Slovenska asi aj ako medvede pôsobili, keďže sa ich naši obrancovia báli natoľko, že im v obrannom pásme ešte aj ustupovali.

Tieto veci však neznalí „fanúšikovia“ ani nepostrehli a naivne verili v medailu. Boje o medaily sa nás môžu postretnúť už na budúci rok. Nie, ostaňte pri zemi, nemáme fenomenálne talenty, ale na šampionáte v Bratislave a Košiciach sa budú s veľkou pravdepodobnosťou lúčiť viaceré slovenské hviezdy a určite aj nejeden „zlatý chlapec“ z Göteborgu. Domáce prostredie zaručuje ochotu reprezentantov obliecť dres s dvojkrížom, ktorí si v rámci „druhotriednych“ majstrovstiev sveta nevážia už takmer žiadni vynikajúci hokejisti z celého sveta.

Buďme teda vlastenci, fandime a dôverujme našim chlapcom, ale sledujme aj dianie okolo, nech vieme reálne zhodnotiť naše šance.

ilustračné foto: flickr.com

Michal Klein

Redakcia | 19.5.2010 | Prečítané 537-krát